Pracovný trh v rámci Európskej únie sa za posledných 20 rokov výrazne zmenil. Zatiaľ čo na prelome tisícročí prúdila pracovná sila z východu na západ, napr. do Veľkej Británie, dnes je trend presne opačný. Odpoveď, prečo je tomu tak, sme sa pokúsili nájsť v našom článku.

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ, ktoré je známe ako Brexit, spôsobilo v tejto krajine nedostatok pracovnej sily. Z dôvodu zmeny pravidiel na pracovnom trhu a zmeny platnej legislatívy v Spojenom Kráľovstve sa sťažil príchod novej pracovnej sily z krajín EÚ a otázne bolo aj zotrvanie pracovníkov, ktorí v Británii pôsobili už predtým. Svoj pracovný pobyt muselo zvážiť a ukončiť niekoľko tisíc z nich. Brexit tak viedol k nedostatku pracovnej sily a Anglicku zrazu chýbalo až 330-tisíc zamestnancov. Možno si spomeniete napr. na akútny nedostatok šoférov kamiónov z roku 2021, ktorý plnil predné stránky novín.

Pri odlive pracovnej sily išlo väčšinou o pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Odchod z EÚ v roku 2020 viedol síce k nárastu prisťahovalectva z krajín mimo EÚ, ale na kompenzáciu stratenej pracovnej sily to nestačilo. Navyše, bodový imigračný systém po Brexite zámerne sťažil ľuďom bez kvalifikácie presťahovať sa za prácou do Spojeného kráľovstva. Systém vstúpil do platnosti v januári 2021 a do júna 2022 chýbalo na trhu už 460-tisíc pracovníkov z EÚ. Príchod 130-tisíc pracovníkov z nečlenských krajín EÚ stlmil ranu, no nezmazal medzeru a zanechal „veľké nedostatky“ v šiestich kľúčových sektoroch. Najviac zasiahnutá bola doprava a skladovanie so znížením počtu pracovníkov v EÚ o 128-tisíc, čo predstavuje 8 % celkovej zamestnanosti v tomto sektore.

Vo veľkoobchode a maloobchode pokles dosiahol 3 %, čiže mínus 103-tisíc pracovníkov z EÚ, kým v sektore pohostinstva a potravín to boli 4 %, čiže mínus 67-tisíc pracovníkov. Výroba a stavebníctvo klesli o 2 % a v administratívnych a podporných oblastiach došlo k poklesu o 32-tisíc pracovníkov z EÚ. V kvalifikovanejších sektoroch, akými sú zdravotníctvo a školstvo, nárast pracovníkov z krajín mimo EÚ viac ako vykompenzoval straty pracovníkov z EÚ. Tieto údaje svedčia o tom, že Brexit nemal na britský pracovný trh práve najlepší vplyv. Podľa Goldman Sachs odchod Británie z EÚ poškodil britskú ekonomiku, ktorá je na tom horšie ako pred Brexitom a od referenda o EÚ v roku 2016 výrazne zaostáva za ostatnými vyspelými ekonomikami. V správe s názvom „Štrukturálne a cyklické náklady brexitu“ banka odhaduje, že britská ekonomika za posledných osem rokov vzrástla o 5 % menej ako ostatné porovnateľné krajiny. Skutočný negatívny vplyv Brexitu na ekonomiku krajiny by však mohol predstavovať 4 % až 8 % HDP, uviedla banka. Uznala však, že je ťažké oddeliť vplyv Brexitu od iných súbežných negatívnych faktorov, ako bola pandémia či energetická kríza v roku 2022. Goldman Sachs medzi faktory, ktoré spomalili rast a súvisia s Brexitom, zaradila pokles obchodu, zníženie firemných investícií a nedostatok pracovných síl v dôsledku nižšej migrácie z EÚ. Reálny HDP Spojeného kráľovstva na obyvateľa podľa banky sotva vzrástol nad úroveň spred Brexitu a začiatkom roka 2024 sa nachádza 4 % nad úrovňou z polovice roka 2016. Pre porovnanie, v Eurozóne je to 8 % a v USA 15 %.

Čo skutočne stojí za odlivom európskej pracovnej sily zo Spojeného kráľovstva?

Vystúpenie Británie z EÚ a s tým spojená zmena pravidiel na pracovnom trhu, odchod pracovníkov z krajiny len urýchlilo. Ak sa na situáciu pozrieme detailnejšie, zistíme, že motivácia východoeurópanov pracovať a žiť mimo domova sa posledné dve desaťročia stráca. Kedysi bola práca a život vo Veľkej Británii sen a doslova finančné terno, najmä pre ľudí z Poľska, Rumunska, Bulharska, Česka či napríklad aj zo Slovenska. V súčasnosti však krajiny, z ktorých pracovná sila do Spojeného kráľovstva prúdila v tisícoch, sú výkonnosťou svojich ekonomík a životnou úrovňou úplne niekde inde. Ľuďom sa tak vycestovať za prácou a lepším životom v niektorých prípadoch už vôbec neoplatí. Dokonca je tu čas, kedy ľudia zo strednej a východnej Európy, ktorí za prácou a lepším životom do Británie odišli natrvalo, začínajú prehodnocovať, či sa im v dnešnej dobe nebude predsa len lepšie žiť v ich domácej krajine.

Najpočetnejšia pracovná sila má azda najväčší dôvod na návrat domov

V čase, keď sa Poľsko pripojilo k EÚ bol HDP na obyvateľa len 48% jej priemeru. Do roku 2024 sa toto číslo vyšplhalo až na 82%. Významný ekonomický rozmach krajiny podporili zmeny v obchode a prílev zahraničných investícií. Treba podotknúť, že Poľsko veľmi efektívne využilo stovky miliárd z Eurofondov, ktoré investovalo do rozvoja infraštruktúry, podpory podnikov, a celkovo tak zvýšilo svoju hospodársku činnosť. V roku 2004 bola miera nezamestnanosti v Poľsku na úrovni 20% a do roku 2024 klesla na 2,9%. Tento doslova dramatický posun ukazuje, ako sa posilnil pracovný trh a odzrkadľuje tak hospodársky pokrok Poľska a vytváranie nespočetných pracovných príležitostí v rôznych oblastiach od výroby po technológie a služby. Nízka miera nezamestnanosti naznačuje nielen vitalitu ekonomiky, ale aj dopyt po širokej škále zručností, čo z nej robí atraktívnu krajinu pre uchádzačov o prácu. Hospodársky rast Poľska nie je len o číslach, ale aj o investíciách do lepšej kvality života. Príkladom je Varšava, ktorá teraz ponúka kvalitu života ako mestá, do ktorých odchádzali Poliaci presne z tohto dôvodu. Centrálna poloha Poľska v Európe a jeho konkurencieschopné náklady na pracovnú silu z neho urobili magnet pre priame zahraničné investície. Krajina sa etablovala ako špičková destinácia pre priemyselné odvetvia premiestňujúce sa v rámci Európy.

V rozvoji vďaka automobilkám nezaostáva Slovensko ani Česká republika

Česko sa stalo ústredným hráčom v automobilovom svete. Za tri štvrťroky roka 2024 stúpla výroba osobných automobilov o 7,8%, keď z liniek ich automobiliek vzišlo 1 097 257 vozidiel. Na domáci trh smerovalo z českých automobiliek celkom 74 977 vozidiel a do zahraničia 1 022 280 áut. Export vozidiel tak v medziročnom porovnaní zaznamenal nárast o 8,8%. Najväčšia automobilka Škoda Auto vyrobila 673 080 áut, čo predstavuje nárast o 6,2%. Veľké automobilové závody, ktoré ponúkajú množstvo pracovných príležitostí pre kvalifikovaných pracovníkov, tu majú okrem Škody aj Hyundai a Toyota. Toto odvetvie masívne prispieva k českému HDP a tvorí z neho až 9%. Tento sektor podnecuje množstvo inovácií a prílev nových technológií do krajiny, ktoré z nej robia miesto na budovanie dynamickej kariéry. Praha ponúka život na úrovni hlavných miest západnej Európy za dostupnejšie peniaze, čo znamená, že si môžete užiť vyvážený životný štýl bez toho, aby ste museli zbankrotovať. Hospodárstvo Českej republiky vykazuje stabilný rast HDP na obyvateľa, ktorý je na vzostupe z roka na rok. Česká republika svojou strategickou polohou uprostred Európy je podporovaná aj rozvíjajúcou sa infraštruktúrou. V roku 2024 Česko dobudovalo a sprevádzkovalo rekordných viac ako 100 km nových diaľnic. Priťahuje tak množstvo zahraničných investícií, ktoré vo všeobecnosti podporujú ekonomické aktivity. Miera nezamestnanosti v Českej republike zostáva dlhodobo nízka, čo odráža stabilný trh práce s množstvom príležitostí v rôznych oblastiach. Táto stabilita z neho robí skvelú voľbu pre ľudí, ktorí sa chcú vrátiť späť a zabezpečiť si stabilný život.

A čo naše Slovensko? Slovensko je dlhodobo jedným z najväčších výrobcov áut na osobu na svete. V roku 2022 sme vyrobili 184 áut na 1 000 obyvateľov. Sme svetovým lídrom vo výrobe áut vďaka veľkým automobilkám ako Volkswagen, PSA, Kia Motors a Jaguar Land Rover. Vplyv automobilového priemyslu na slovenskú ekonomiku je extrémny. Samotná výroba áut sa podieľa približne 13 % na HDP krajiny a tvorí 46 % nášho priemyselného exportu. Tento priemysel nie je len o zamestnávaní ľudí, ale poháňa inovácie a prináša nových investorov. V auguste 2024 priame zahraničné investície na Slovensku vzrástli o 26,6 milióna EUR.

Najnovším prírastkom v tejto oblasti je automobilka Volvo, ktorá plánuje v najbližších 2 rokoch na Slovensku otvoriť závod na výrobu elektrických vozidiel. Očakáva sa, že závod vyrobí okolo 250 000 elektromobilov každý rok a prinesie minimálne 3 300 priamych pracovných miest. A podobne je na tom aj sektor IT služieb, ktoré sa ale sústreďujú hlavne v oblasti hlavného mesta. Podľa štatistického úradu SR v súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2024 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 484 eur. Medziročne sa zvýšila o 7,3 % a reálna mzda stúpla o 4,5 %. Pre každého, kto teda uvažuje o presťahovaní sa späť zo zahraničia domov sú to pozitívne správy.

Autá, elektronika a technologický pokrok pútajú pozornosť investorov aj na Rumunsko či Bulharsko

Rumunský spracovateľský priemysel je na vzostupe. Tiež za to vďačí najmä automobilovému, ale aj elektronickému sektoru. Spoločnosti Renault a Ford tu v roku 2020 zriadili veľké závody. Rumunsko vyrobilo viac ako 438 000 vozidiel, čo svedčí o jeho význame v tomto sektore. Automobilový priemysel je tu plný príležitostí, najmä pre kvalifikovaných pracovníkov. Ale, ako sme spomínali, autá nie sú jediným motorom rastu Rumunska, elektronický priemysel tiež prekvitá. Spoločnosti ako Continental, Nokia a Bosch patria k popredným zamestnávateľom v krajine. Elektronika pridala do rumunskej ekonomiky vrstvu rozmanitosti, vďaka čomu je miestom, kde môžu profesionáli nájsť vzrušujúce kariérne cesty v oblasti špičkových technológií. Pozícia Rumunska na mape je čisté zlato, nachádza sa priamo na križovatke Európy a Ázie, čo z neho robí bránu pre obchod a podnikanie naprieč oboma regiónmi. Plus, Rumunsko ponúka veľký trh s približne 19 miliónmi spotrebiteľmi a kvalifikovanú pracovnú silu za konkurenčné mzdy. Táto víťazná kombinácia láka mnoho medzinárodných spoločností, čo znamená viac pracovných miest a silnejšiu ekonomiku. Rumunská vláda tiež tvrdo pracovala na zlepšení infraštruktúry a vyplatilo sa. Čiernomorský prístav Constanta je napríklad jedným z najrušnejších prístavov v regióne.

Bulharsko sa stalo jedným z popredných miest v juhovýchodnej Európe pre technológie a outsourcing. Niet sa čomu čudovať, že sa často nazýva aj Silicon Valley v juhovýchodnej Európe, a to z dobrého dôvodu. Krajina má bohaté zázemie v oblasti technológií, ktoré siahajú až do éry komunizmu. Dnes je domovom približne 10 000 spoločností v oblasti informačných technológií. Životné náklady v Bulharsku sú v porovnaní so Spojeným kráľovstvom takmer o 40% nižšie a ceny prenájmu sú o 66% nižšie. Je vhodné najmä pre tých, ktorí si chcú užiť pohodlný život s o niečo väčšou finančnou slobodou. Bulharsko umožňuje vysokú kvalitu života bez vysokej cenovky západnej Európy. Ale Bulharsko nie je len o šetrení peňazí, táto krajina ponúka jedinečnú zmes tradície a miest s modernou infraštruktúrou, skvelé verejné služby a živú kultúrnu scénu. Navyše kúzlo Bulharska nekončí len v mestách. Krajina je známa aj svojou úžasnou prírodou s plážami a nespočetnými historickými pamiatkami. Táto rovnováha moderného bývania a kultúrneho dedičstva ponúka aj uvoľnený životný štýl.

A ako to vyzerá na juhu?

Poslednou krajinou, na ktorú sa pozrieme je Chorvátsko. Ekonomika tejto stredomorskej krajiny v roku 2024 zaznamenala zrýchlený rast reálneho HDP o 3,7%, podporený silným domácim dopytom, priaznivým trhom práce, stimulatívnou fiškálnou politikou a vysokými investíciami, pričom export tovarov rástol, ale export služieb klesal. Očakáva sa, že rast HDP sa v nasledujúcich dvoch rokoch mierne spomalí na priemerných 3%, no zároveň klesne aj inflácia, ktorá je aktuálne na 4%. Nezamestnanosť klesla na 4,9% a očakáva sa, že bude klesať aj naďalej. Pozitívne vyhliadky má chorvátsky pracovný trh aj vďaka prílevu vracajúcich sa Chorvátov späť do vlasti. Krajine na poli zahraničných investícií výrazne pomohlo zavedenie eura, no stále zaostáva v čerpaní eurofondov a lepšom rozvoji infraštruktúry. Chorvátsko má ale veľký potenciál a očakáva sa aj zvýšený dopyt skladových priestorov. Preto v roku 2024 na chorvátsky realitný trh vstúpil aj Prvý realitný fond. Viac o tejto akvizícii sa dočítate tu.

Ak by sme to mohli zhrnúť, zdá sa, že dôvody, prečo väčšina Stredo a Východoeurópanov opustila svoje domovy, sú preč. Naopak, nové príležitosti rozvoja vo vlastnej krajine ich lákajú späť domov, lebo úprimne, doma je predsa len doma.