Piatkové štatistiky z amerického pracovného trhu prekvapili viacerých investorov, ktorí sa postupne ale isto pripravovali na prvé znižovanie úrokových sadzieb. Zatiaľ čo očakávania prírastku nových pracovných miest boli nastavané na 185 tisíc, americkej ekonomike sa podarilo vytvoriť dokopy 353 tisíc nových pracovných miest za mesiac január, a tak značne znervózniť investorov ohľadom budúcich vyhliadok monetárnej politiky v najbližšom období. Reakcia trhov na seba nenechala dlho čakať a výnosy na dvojročných štátnych dlhopisoch vzrástli na 4,39%.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Silný pracovný trh čoraz viac komplikuje úlohu centrálnych bánk, pretože nové pracovné miesta vytvárajú inflačné tlaky na ekonomiku, čo je presný opak toho, čo sa snažia centrálne banky dosiahnuť. Medzi viacerými ekonómami existuje zhoda v tom, že úrokové sadzby by o takomto čase už mohli byť nižšie, ale len ťažko sa hľadá zhoda v tom, o koľko nižšie by mali byť. Aktuálne pásmo úrokových sadzieb v Amerike je 5,25% až 5,5%. Sadzby pre Eurozónu sa pohybujú od 4% pre hlavnú depozitnú sadzbu až po 4,5%  pre hlavnú refinančnú sadzbu. Na druhej strane, konfliktných tvrdení od rôznych expertov pribúda.

Pri výpočte odhadovanej úrovne úrokových sadzieb sa používa teoretický koncept Taylorovho pravidla. John Taylor bol americký ekonóm, ktorý vytvoril jednoduchý vzťah medzi ekonomickým rastom, infláciou a úrokovými sadzbami, ktoré nevytvárajú inflačné tlaky, ale zároveň nepôsobia ani deflačne. Ak by sa malo Taylorovo pravidlo použiť pri súčasných hodnotách americkej inflácie a rastu ekonomiky,  tak neutrálna sadzba ku koncu roku 2023 by mala byť na úrovni 9,7%. To je takmer dvakrát vyššia sadzba ako sú aktuálne úrokové sadzby. Dá sa predpokladať, že pre mnohých politikov by takáto sadzba bola absolútne neprípustná. Amerika stojí pred prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať v novembri 2024 a akákoľvek chyba v úsudku centrálnej banky môže byť využitá v prospech jednej alebo druhej politickej strany. Ak sa úrokové sadzby znížia príliš skoro, môže nasledovať opätovný rast inflácie. Naopak, vyššie sadzby po dlhšiu dobu by mali negatívny efekt na rast nezamestnanosti, čo je obzvlášť citlivá téma vo volebnom roku. A tak do už obzvlášť komplikovanej témy, akou je správne nastavenie neutrálnej úrokovej sadzby, vstupuje aj politika, čím sa celý proces iba komplikuje.

Ako sme v našich komentároch už viackrát písali, monetárna politika centrálnych bánk má na život bežných ľudí omnoho väčší dopad, ako si mnohí z nás uvedomujú. Úrokové sadzby sa cez rôzne transmisné mechanizmy centrálnych bánk skôr či neskôr prelejú aj do reálnej ekonomiky, kde ovplyvňujú cenovú hladinu bežných tovarov a služieb. Ceny nehnuteľností, automobilov a v neposlednom rade aj cena práce je len zopár aspektov, na ktoré úrokové sadzby či už priamo alebo nepriamo vplývajú. Spätne vieme povedať, že do dnešnej situácie sme sa dostali najmä vďaka chybne nastavenej monetárnej politike či už v USA alebo v Európe. Nakoľko správne budú rozhodnutia predstaviteľov centrálnych bánk v nasledujúcich mesiacoch ukáže až čas, ale už teraz vieme povedať, že situácie, keď sa ekonomické očakávania budú značne líšiť od reality, budú skôr pravidlom a nie výnimkou.

Roman Vitásek
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora