Uplynulý týždeň si v historických kalendároch môžeme zaznačiť ako pamätný, lebo ako krajina sme dosiahli prvenstvo, o ktoré nikto nestojí. Slovenský štátny dlhopis s 10 ročnou splatnosťou prekročil výnos 3,7%, čím sme sa zaradili medzi krajiny s najdrahším financovaním štátneho dlhu v rámci Eurozóny.

Týždenný komentár od nášho portfólio manažéra si môžete aj vypočuť v audio verzii tu:

Výnos na štátnych dlhopisoch symbolizuje dôveru investorov v ekonomiku danej krajiny, a tak ako to už s dôverou v živote býva, dôvera sa dlho buduje, no rýchlo sa dokáže stratiť. O budovaní dôvery v ekonomiku by vedeli rozprávať v Grécku, ktoré sa dlhé roky považovalo za čiernu ovcu Eurozóny. Dnes vieme povedať, že Grécku sa rôznymi stabilizačnými, ale hlavne bolestivými ekonomickými opatreniami podarilo prinavrátiť dôveru investorov a opäť sa financovať na dlhopisových trhoch. Pre porovnanie Grécko sa dnes financuje na dlhopisových trhoch za 3,4%, čiže o 30 bázických bodov nižšie ako Slovensko. Niekto si môže povedať, že 0,3% je zanedbateľný rozdiel, ale pri celkovom dlhu Slovenska, ktorý atakuje 70 miliárd Eur, znamená každá desatina percenta niekoľko miliónov, ktoré namiesto toho, aby skončili v zdravotníctve alebo v školstve, skončia mimo územia Slovenska. Rovnako Taliansko, ktoré je často vykresľované ako príklad krajiny s neudržateľným vládnym deficitom a štátnym dlhom, si na 10 rokov požičiava za nižšie úroky ako Slovensko, aj keď rozdiel predstavuje iba zopár bázických bodov.

Aj keď cieľom toho komentáru je zostať maximálne apolitický, pravda je taká, že svet finančných trhov a svet politiky je úzko spätý. Vláda danej krajiny nesie priamu zodpovednosť za to, ako zahraniční investori vnímajú silu danej ekonomiky a či sú ochotní financovať krajinu a za akých podmienok. Na prvý pohľad sa môže javiť, že táto informácia sa bežného občana netýka, ale nie je tomu celkom tak. Na dlhopisových trhoch existuje koncept rizikovej prirážky krajiny, ktorá sa vyvíja od výšky výnosov štátneho dlhu. Preto slovenské banky, keď si potrebujú požičať kapitál na financovanie nových úverov, musia platiť vyššie úrokové náklady akoby tomu bolo pri nižších výnosoch na štátnom dlhu. Následne sa vyššie ceny úverov dostávajú do bežného života vo forme vyšších cien hypoték, leasingov a firemného financovania. V neposlednom rade peniaze z drahšieho financovania štátneho dlhu chýbajú v ekonomike, kde to zaplatí bežný občan v podobe nižšej kvality služieb alebo naopak drahších služieb.

Pre úplnosť informácií treba podotknúť, že rizikové prirážky na slovenských dlhopisoch neboli vždy také vysoké ako dnes. Ešte v roku 2021 sme sa ako krajina financovali za rovnakých podmienok ako Nemecko, zlatý štandard Eurozóny. K dnešnému dňu predstavuje rozdiel medzi 10 ročným štátnym dlhopisom Slovenska a Nemecka viac ako 130 bázických bodov. Podľa simulácie úrokových nákladov ministerstva financií budeme v roku 2024 platiť 1,4% z celkového HDP krajiny iba na splátky úrokov. HDP Slovenska v roku 2023 predstavovalo viac ako 122 miliárd EUR.

Zostáva nám iba dúfať, že Slovensko sa bude schopné v budúcnosti financovať za lepších podmienok ako dnes. Ak nie, tak je možné, že z ekonomického výrazu „grécka cesta“ sa čoskoro stane „slovenská cesta“.

Roman Vitásek
Portfólio manažér, IAD Investments

Všetky články autora